krajina jednorožca Zulyho ,,rozprávka čo nie je rozprávka,,
-0-
K rajina jednorožca Zulu
Kde bolo tam bolo za siedmymi jednorožcami na planéte Zem ,kde slnko nie len hrialo ale aj sa dalo z neho jesť , kde voda mala zázračnú moc večného života a vo vzduchu plávali malé kryštáliky ktoré sa vedeli premieňať na farebné dúhove guličky na ktorých sa dalo lietať, žil jednorožec Zulu .Bol tak krásny a radostný že iba pohlaď na neho mal čarovnú moc sa radovať a byť šťastný .Jednorožec Zulu ,jednorožec šťastia . Kto stretol Zulyho sa radoval a usmieval :-)A aj preto sa krajina volala podla Zulyho :-) V krajine Zulyho boli dokonca tri slnká , ráno ked výchadzalo bolo jedno a ako sa budili škriatkovia ,víli ,jednorožce ,myšky ,svetlušky ,gargovia ,mačky ,papagáje , prasiatka ,žaby ,labute tak sa slnko rozdvojovalo akoby celou svojou krásou pozeralo na všetky krásne bytosti až boli miesto jedného slnká dve a ako sa blížilo k večeru tak všetky bytosti v krajine Zulyho volajme ich všetkých Zuliovia boli tak radostné že sa slnko dokonca roztrojilo ,,no občas sa aj Zulu nabehal “”:-), vtedy pokryla túto krajinu krásna oranžovo žltá farba s takým svetlom žiarivým že s úžasom sa všetci Zulovia ,pozerali na tu krásu a aj dúhové bublinky sa zastavili aby mohli sa pozrieť na krásne farby troch sĺnk .Ked boli tri slnká , tak mali čarovnú moc a kto chcel mohol sa z nich najesť , slnečné paprsky chutili ako sladký med .Dokonca aj Zulymu a ten bol dosť vyberavý, mal rád hlavne vodu , pretože tá mala liečivú moc ,moc večného života no a to samozrejme Zuly sa rozhodol byť nekonečne najlhšie živý a šťastný .Ako sa blížilo k večeru Zulovia boli ospalí ,sa napili zázračnej vody a hneď sa radovali , tak odložili spánok na neskoršie aby sa ešte mohli radovať hrať, spievať ,tancovať a tvoriť.Zulovia rady robili všetko ,ale každý vynikal v niečom inom , vzájomne si pomáhali ,vždy večer jeden druhému ukázali čo sa nové naučili aby sa mohli radovať spoločne .Takáto bola krajina Zulu , krajina radosti ,šťastia ,krajina jednorožca Zulyho.
-1-
Ako nastal neskorý večer a po krajine sa stíšil smiech víl ,spev gargov,šum svetlušiek ,labute si položili hlávky na krídla , v pokoji a kráse snívali o dalšom dni sa potichu uberal spať aj Zulu , ešte sa pozeral na hviezdy a v tom jedna padala , nebolo to síce nič nezvyčajné aj v krajine Zulyho padali hviezdy , ale táto bola tak silná a jasná že sa Zulimu rozochvelo srdce , cítil niečo čo ešte nikdy v svojom živote necítil a to mal vyše dve tisíc rokov .Padla niekde za jazerom gargov kde chodili rady svetlušky . Gargovia boli živé stromy , ktoré spievali a vedeli o strážkyni krajiny .O nej sa hovorilo málo pretože zulovia sa radovali žili a nezaijímali sa o iné svety . Ale Zulu vedel že gargovia vedia že je niečo viac , ako len jeho krajina , to všetko sa mu zjavilo keď videl padať hviezdu , jeho srdce sa zachvelo po nepoznanom dobrodružstve a zacítil čudesné chvenie . A tak miesto spánku sa rozbehol k miestu gargov .
Zulu nerozmýšľal , mal iba jednu myšlienku ,,byť na tom mieste , nie že by moc Zulovia rozmýšľali , ich myseľ bola v srdci a to ,sa radovalo , tvorilo vtedy ako to cítili a preto ich myšlienky boli v srdci . Pomaly sa blížil Zulu ku Gargom , Gargovia oddychovali a v harmónii spánku spievali pieseň ktorá uspávala , Zulu si uvedomil že za normálnych okolností by podľahol gargom ,ale teraz tá túžba čo nepoznal v jeho srdci bola silnejšia ako spev uspávanky .Ako pomaly sa predieral medzi živými stromami videl svetlo jasnejšie a jasnejšie a v tom zastal od údivu ho zamrazilo , jeho srdce sa chvelo , a radosť ktorá je jeho životom vystriedal pocit strachu ktorí nepoznal , To čo videl bolo ako krásne tak zároveň nepoznané pre neho .
vyzeralo to ako víla ale bolo to aj tak iné , niečo ako víla ,jednorožec ,garg ,labuť ,škriatok ,žaba a pri tom jedno a všetko , srdce tej čudesnej bytosti , bolo ako jeho cítil to a preto Zulu bol prekvapený , za svojich vyše 2000 rokov sa s niečim takým nestretol .Podišiel k tomu bližšie, čudo, bolo vystrašené , ale radosť jednorožca Zulyho je tak silná že ani on sám si neuvedomoval že tú bytosť niečo priťahuje a to niečo nemenované sa približovalo k Zulymu , Zuly sa tiež nezdráhal ked už ,boli k sebe blízko , tak Zuly pozrel na to čudo a to čudo zdvihlo ruku , teraz to vyzeralo ako víla a pohladilo ho to , on pocítil že sa jeho srdce spojilo s tým čudom , nevedel prečo ale cítil to . Zuly pozrel čudu do očí ktoré boli zelené ,to tiež nepoznal ,v krajine Zulyho mali všetci oči belaso modré alebo hnedé , ešte nevidel žiadnu bytosť zo zelenými očami . Svetlo všetkého čo padlo z hviezd do krajiny jednorožca Zulu . Radosť ktorá bola v zulym sa dotkla tej čo padla z hviezdy a obaja začali tancovať v lese živých gargov , malé kryštáliky im svietili a obaja sa radovali zo stretnutia akoby na seba čakali celých tých 2000rokov, ich srdcia naplnila radosť zo stretnutia , radosť ich opantala v tanci . Tancovali , šantili ,radovali sa, hviezda a zulu kým ich premohol spánok , zaspali za lesom gargov na lúke víl…
-2-
Eby sa zobudila skoro ráno ešte bolo šero , vyšla ráno pozbierať rosu , víli to tak robievali oddávna ,zbierali kvapky rosy do malých flaštičiek , dávali tam lupienky z ruží , orgovánu ,slnečné paprsky ,duhové bublinky ,krištályky od Zulyho ,namiešavali tak dokopy rozne esencie ,každá flaštička mala, inu farbu ,Tajomstvo víl ako hovorili gargovia J ,aj v to ráno Eby išla robiť nový pomander tak nazyvali gargovia farebné flaštičky víl . V tú noc prisnil sa jej sen ,aký posielali anjely z z nebies a hned vedela čo má robiť, namiešavala esencie ktoré nosievala na koniec lesa gargamov , tam poznala Eby priateľa čo mu farebné flaštičky robili radosť volal sa Mio .Mio ich zbieral a ked ich mal dostatok z každej farby tak ich dával ako vravievali gargovia ,do iných krajín kde žili bytosti ktoré žili inak ako sa žije v Krajine Zulu a tieto flaštičky robili dalej radosť iným krajinám a tak sa aj inde na neznámych miestach mohli dotknuť farebného sveta radasti Zuliov ,,Eby zbierala kvapky rosy a spievala si piesen o motýloch , Sa ka are simie a , an ju avre i simi , toku a ša a ša nie , inda a le vesti , su gu mia a ria ela ...
Ako Eby zbierala kvapky rosy a spievala pieseň víl tak asi už tušíte koho uvidela ... Spiaceho Zulyho to sa ešte nestalo , Zuly bol vždy ráno prvý hore , bežal celou krajinou aby rozdával radosť rána no dnes spal na lúke a pri nom čudná bytosť , Eby spadol pomander na zem , kvapky rosy s voňou kvetín sa rozliali na tú čudnú bytosť , Eby sa zľakla a aj keby chcela utiecť tak nohy mala ako z kameňa ,nevedela sa od strachu ani pohnúť ,
hviezda sa prebrala , zažiarila ako svetelné paprsky ked vidí Eby tri slnká , pomander bol silnejší ako ho pozná Eby akoby jej namiešaná ranná vona sa zmiešala s tou čudnou bytosťou a tá vona sa stala omamnou ,jej vona sa šírila ako pieseň anjelov .Na to sa prebral Zulu , tak takto tam boli traja a,pozerali na seba , a akoby slnko vedelo že má vísť a je čas pomôcť rozohrialo svoje lúče , pošteklilo tých troch svojimi hrejivými paprskami , Zulyho radosť premohla strachy, a Eby sa spýtala Zulyho kto to je a čo robí tá čudná bytosť na lúke víl ...
,,Som človek čo nie je človekom , som tá ktorá sa dotkla hviezd , som tá ktorá videla a vie .””
Si gie a , zakričala Eby , nerozumiem nechápem pozeral na Eby Zulu a aj zabudol že už dávno mal prejsť krajinou ako to robil každé ráno vyše 2 000 rokov rozdávať rannú radosť , tak jeho srdce bolo tu na lúke víl z padnutou hviezdou ktorej reči nerozumel ale všetko ostatné pre neho strácalo zmysel. Vedel by zabudnúť aj na svoju krajinu ako sám na seba len pre blízkosť hviezdy . čo to znamená sa spýtal Eby , Eby na neho pozrela nechápavo , Zulu ! tá čo padne ako hviezda je tu,, a ka si arie si mi a kuna , zas džavotala Eby ,, Eby ! ja Ti nerozumiem , nechápal stále Zulu , bol len radosť a šťastie nikdy sa nezaoberal ničím iným ,ale Eby ako víla poznala aj iné tajomstvá od svojej prapra pra starej mami ktorá že vraj pochádzala tiež z hviezd a bola opradená tajomstvom dúhy . Tajomstvo dúhy poznal aj Mio a už dávnejšieked ho poznalala chcela sa ho na to spýtať , ale až v tejto chvíli si spomenula že jej dal zabudnúť a ich priateľstvo v spolupráci v radosti bolo silnejšie ako otázky.Zulu musíme za Miom alebo za Leylou , vílou hviezd mojou prastarou mamou .
,,Mia”” povedala hviezda a obaja na nu pozreli na to povedala,, Leyla,, a sa usmiala , ako sa usmiala tak vona pomandera čo mala na sebe bola ešte silnejšia a farba hviezdy čo vyzerala ako všetko čo poznali tí dvaja bola ako pomander do ktorého zmiešavala Eby rôzne esencie, taká bola hviezda mala všetko . Zulu odhodlane povedal poďme za Leylou slnko je už vysoko . A tak Eby Zulu Hviezda išli na kraj lúky kde bývala prastará mama Eby , Leyla , víla dúhy.Tá najkrajšia farebná víla v krajine Zulu čo žiarila takou krásou že samotné slnko snívalo o tej kráse každú noc , tešilo sa na každé ráno ako znova jeho medové paprsky s láskou budú žairiť na dúhovú vílu a tá kráska s farbami duhy sa bude na neho usmievať .
-3-
Leyla sa budila , mala dnes zvláštne sny ,nemala ich už dávno v krajine Zulu .Ale Leyla nežila iba v krajine Zulu , bola aj v iných krajinách , musela si prejsť stupňami svojho vývoja až sa stala vílou dúhy . Aby vedela a poznala každú farbu ,každé poznanie a každú bytosť vesmíru . Na konci svojej púti od počiatku vesmíru sa rozhodla žiť v krajine jednorožca Zulu a odtiaľ len vysielať lásku dúhou a učiť svoje vnučky víli robiť esencie pomanderov pre ľudí čo zabudli ,Aska a ra vie , povolalu ju Arielka , strážkyňa realít , strážkyňa krajín , bytosť univerza,múdrosti a lásky . Pozrela do ranného slnka ,pozdravila ho, nadýchla sa jeho medových lúčov šťastia zdravia a radosti ach áno uvedomila si ,necítila dnes ráno prítomnosť Zulyho , vždy jeho kryštáliky radosti boli pred jej dverami a dnes ?, boli slabé akoby len od včera večera alebo v diaľke , čudné pomyslela si Leyla , ale jej múdrosť jej nedovolila dlho sa zamýšlať ,ako otvorila dvere svojej chalúpky jej krása sa zrkadlila v slnku a akoby sa vzájomne dotýkali seba Leyla a slnko :-)stav lásky nekonečného bytia slnko a jeho milovaná dúha :-)
Ako sa Leyla vyhrievala na ranných lúčov slnka tak spozorovala sa priblížujúceho sa Zulyho , cítila šťastie a videla v diaľke malé ligotavé kryštáliky ,si pomyslela veď už je dosť neskorý čas , zvláštne , aspoň sa stretne zo Zulym a pocítila radosť zo stretnutia. Zuly ale nebol sám , v tom sa radosť Leyli zdvojnásobila jej pra pra pra vnučka Eby , jej miláčik , milovala všetky svoje vnučky dcéry ,pravnučky ale Eby , Eby bola Eby :-) to bol ako kvet čo je ako koruna tých ostatných kvetov , Eby , láska pozornosť ,pokora , múdrosť, čistota , vedenia a empatia tak výnimočná že Leyla veľa krát mala cítenie že to nebude iba víla ....
Ale v úzadí bol niekto tretí a až keď a tá tretia bytosť priblížila , Leylu zmrazilo
Uz ga a vie as tie u ali i ante ..,
Stála tam a privítala všetkých troch akoby všetci traja boli jej deťmi .
Pozrela na Zulyho na Leylu a prvú objala neznámu čo padla z hviezd ,vyzerala vystrašene napriek tomu bolo na nej vidieť že vie čo má robiť . Poďte ideme dovnútra ,Eby pozrela na Zulyho a išli všetci štyria do chalúpky Leyli. Zatial čo Leyla robila ranný nápoj , tak hviezda začala rozprávať a Zulu ako aj Eby mali dar sa napojiť na akúkoľvek reč telepatiou . Som MIa , som hviezda aj človek , som kto som , prišla som sem požiadať o pomoc Teba môj jednorožec a poztrela s láskou na Zulyho , krajina kde žijem je otrávená a ludia tam nemajú šťastie a radosť , lásku si mýlia s neživými vecami a sú zakliaty systémom hmoty ,ktorí si samy spôsobili a nevedia z neho vísť von , zabudli na vonu kvetov ,na vychádzajúce slnko ,na kvapky rosy ,na lásku ktorú majú v srdci a môžu ju rozdávať každý deň , na to všetko zabudli a sú smutní , začali medzi sebou boj závidia jeden druhému v zabudnutí že iba spolupráca a zdieľanie v láske ich urobí šťastnými . Zuly nechápal niečo také ešte nepočul , nevedel si to ani predstaviť a aj keď rozumel slovám telepatiou tak nechápal moc ich význam , žil iba radosťou v šťastí , radoval sa ak mohol lásku rozdávať a tak ju dostával spať mnohonásobne , tak sa žilo v krajine Zulyho , iné nepoznal ..... tak som sa rozhodla odísť z tej krajiny ,pokračovala Mia , putovala som dlho až som prišla k rokline bolo mi povedané že pri tej rokline je koniec a kde je koniec je aj začiatok .Iba vyvolený prežili a nik mi nepovedal čo bude ďalej , tak som dni ,týždne pri tej rokline sa modlila k bohu nech mi ukáže cestu do krajiny radosti .Potom si už len pamätám tmu , večnú tmu a ja som v nej akoby plávala ako v tmavom nekonečnom tunely , videla som svoj život a aj životy ostatných až kým som nepocítila teplo , po dňoch chladu strachu ,konečne to teplo bolo príjemné a hrejivé .Videla som aj svetlo , ožarovalo ma ,ale nevidela som kto tam je len cítila som radosť a život opäť v mojom tele .Ktoré sa akoby rozplývalo v molekuly a malé čiastočky ,cítila som už len svoje tkanivo a pocit akoby malo moje telo explodovať , bolo to extatické a krásne,videla som motýle ,iskričky ktoré sa iskrili všetkými farbami a ja som bola tými motýľmi a tými iskričkami ,menila som sa na hviezdu ale potom som si spomenula na svojich blízkych a ich záchranu a som to zastavila .Spadla som , ale nie do svojej krajiny ale sem k vám . Leyla načúvala a akoby vedela , podišla k Mii akoby ju poznala celé veky vesmíru a objala ju láskou akú nepoznala ani Eby u svojej pra pra prababičky ,Zulu pozeral a nechápal len cítil že Mia patrí k nemu ako jeho srdce , vedel by sa vzdať čohokoľvek aj troch sĺnc ale Mia bola jeho srdce ,niečo čo nemal a predsa to bolo Ním . Mia sa pozrela na Zulyho a povedala , môj jednorožec moja láska ,ja ja Ta milujem si v mojich snoch odjakživa a si bol mojou nádejou na Nový život ,Eby sa usmiala a aj keď to narušilo všetko čo podnes chápala sa jej to zdalo prirodzené ,Leyla dovarila nápoj a položila ho na stol , povedala je čas ísť , všetci traja sa pozreli na nu spýtavo a kam ? no predsa čaká Nás Mio ...
-4-
Mio
A tak Leyla víla dúhy , Eby víla lásky ,Zulu jednorožec radosti sa vydali s Miou čo padla z hviezdy za Miom. Mio žil ako končil les gargalov , tam kde končila dúha Leyli , na konci cesty Zulyho , tam kde sa vždy otočil aby sa vrátil na začiatok svojej krajiny radosti , kto iný ako Mio vie že koniec je aj nový začiatok ,Zulu sa nikdy na tom nečudoval ,Zulu je radosť ale Mio je ten čo vie, Mio ktorí žije tam kde sa končí dúha .V to ráno tiež ako aj iní obyvatelia si všimol že je niečo iné , kryštáliky radosti neboli viditeľné ako každé ráno a Mio cítil zvláštne chvenie v žalúdku , ako každý Zulijčan nevedel čo je strach , a tak sa aj napriek narušeniu rituálu každodennosti pustil s radosťou do svojej práce . Ako správny Zulijčan pracoval Mio s radosťou ktorá žiarila ako slnko, pestoval bylinky ,vedel presne ktorá sa na čo používa , ,Zulijčania nebývali chorí ale Mio robil s byliniek voňe a komunikoval skrz bylinky aj s bytosťami s iných svetov.Tým že žil na kraji krajiny Zulu sa dotýkal aj inej , hovorievalo sa že na konci je strážkyna ktorá stráži hranice každej krajiny , pretože v každej krajine sú iné bytosti a nemajú veľa krát o sebe potuchy a len icj nahladnutie by psychycky nezvládli , každá bytosť nie je tak vyvinutá aby mohla prisporiť svoje vedomie zmenám . Ale na konci každej krajiny pri bráne nového sveta je bytosť tak silná aby keď dôjde k možnému stretnutiu s inou bytosťou neznámeho,bola pripravená ,. A tak aj Náš priateľ Mio vedel čo Zulu ani netušil. A dnes mal to silné cítenie že akoby došlo k narušeniu do inej krajiny a tak išiel skontrolovať bránu zlatého svetla,tam kde končila dúha sa začínalo zlaté svetlo ktoré obopínalo bránu ďalšieho sveta ,ale všetko bolo v poriadku ,Tak sa vrátil do svojho domčeka a ako sa vracal tak si spomenul na svojho starého otca z Niburu ako mu rozprával príbeh o tej čo padla z hviezdy , bolo to vtedy ako sa pýtal prečo sa volá Mio a starý otec mu povedal ,pretože som miloval Miu a preto aj aj tvoje meno je Mio ,Mia je na Zemi , ona nie je tam štastná a jej osud je zmeniť stav toho sveta v ktorom žije a tvojim osudom je jej pomôcť ,ak stretneš Miu pochopíš ,Mio moc nerozumel svojmu dedkovi ,ale vedel čo je dané vyššou radou s vesmíru , proti tomu sa stavať nebude a ani nechcel , ani nevie prečo si dnes ráno na to spomenul v krajine ZULYHO kde je radosť v srdci , a ako tak rozmýšľal cestou naspať od zlatej brány , uvidel Zulyho,Leylu ,Eby a neznámu .
-5-
Arielka Samitula
Všetci štyria podišli k Miovi , A sa ka tí , pozdravil Mio ,čo prinášate moji milí priatelia sa spýtal Mio a pozeral sa s láskou na Laylu . Mia... povedala Layla .Mio vyplašene pozrel na neznámu a hneď pochopil svoje vnemy ráno , áno viem prišla tá chvíľa ,netušil ešte čo robiť len mal chvenie v žalúdku od nedočkavosti . Bytosti v takýchto svetoch majú dar spájať myšlienky ,dedičstvá svojich predkov v múdrosť a vedením vedia riešenia v napojení vesmírnou inteligenciou ,majú to na čo ľudia zabudli ,to čo majú ľudia tiež len to nevyužívajú a ani nerozvíjajú .Vedel že je čas kedy prišlo k narušeniu reality a že sa to už raz stalo a vtedy ,práve tá čo to spáchala sa stala samotnou strážkyňou realít a aj samotná sfinga čo je pravdou prišla opäť z ďalekého vesmíru a stala sa tiež súčasťou božského plánu Ariely strážkyni realít . Ariela Samitula sa prejavila v Svete ľudí aby sa pripomenula ľudom čo na ňu zabudli ,povedal Mio ,Layla začala chápať ,vedela veľmi dobre kto je strážkyňa ,tiež nosila časť tejto krásnej božskej bytosti v svojom srdci ako aj Zulu a všetci obyvatelia .Len Eby sa nechápavo dívala s Miou a tak Mio začal rozprávať.
Na okraji kde si medzi ríšami tých najkrásnejších svetov víl , vo svetoch o ktorých človek len sníva alebo vidí vo svojich snoch ,na pobreží sulabského mora je bytosť nevídanej krásy , krásy ktorá je bytím , ktorá je prítomnosťou vedenia .Zeleno fialová , v odtieňoch azúrového mora ,plápolajúc ako vánok ,odetá v kráse pravdy vejúca sa ako hodváb vo vetre v jedinej myšlienke stvorená božským vedomím nekonečného vesmíru v láske ...jej meno je pravda ,jej meno je zákon ,jej meno je láska ,jej meno je dôstojnosť ,jej meno je opäť pravda .Bola stvorená v láske , láskou ktorá tu je, bola a aj bude .Láskou ktorá bola pred počiatkom vesmíru a ktorá tvorí ďalšie možnosti bytia . Samotná Sfinga jej dala vedenie pravdy udržiavať zákonnosti realít ,plápolajúc stráži svety oddelene od seba .Inteligencia múdrosti vesmírnych zákonov zahrnujúc všetko čo bolo, je a bude v prítomnosti krásy bez času ,plynúc vo svetoch kde čas je učením tvorenia ďalšieho vývinu nekonečného procesu . Tá čo vie , nesúdi, pomáha ,jej meno je Ariela Samitula ,pretože aj ona bola kedysi časťou človeka a milovala ,milovala svojho jednorožca ako Mia Zulyho .Ariela je vedomie pravdy , inteligencia v kráse , Samitula je láska čo cítila ako človek aby chápala ľudí , vedela im pomáhať a mala s nimi súcit .Samitula bol jeden z najkrásnejších jednorožcov , keď vstúpili na oblohu zažiarili spolu ako milenci ,stali sa jedným vedomím .Ariela Samitula ,strážkyňa realít ,stráži aj Váš svet , keď v ňu uveríte a budete milovať ako ona , milovať čistou láskou tak Vás pustí do iných svetov kde Vám budú ukázané svety iných bytostí ,svety ktoré sú ako hudba srdca ,tam si spomeniete kým v skutočnosti ste a že život je hudbou a nie urpením ,to je posolstvo pre človeka čo žije v zajatí svojej mysle .
Mio rozprával a upieral zrak na Miu aby v nej prebudil jej poslanie , videl v jej očiach lásku ale aj viac ako ostatní , videl tam skrz ňu aj jej svet ,utrpenie ľudí , utrpenie čo si spáchali sami svojou nevedomosťou a vedel že jedine samotná božská sila osudu postavila toto zjavenie pred neho . Mia počúvala a cítila že jej to je všetko dôverne známe ,akoby jej srdce bolo srdcom toho príbehu. Vo vesmíre nie je čas ,všetko funguje v zákonitostiach lásky ktorá je vzorcom neustáleho sa tvorenia . Príbeh lásky sa musel opäť zopakovať v nižšom svete ,tak sa mohla prejaviť Arielka a pomôcť krajine odkiaľ prišla Mia .
Mio sa pozrel na ostatných a povedal mám od svojho dedka z Niburu správu .Moj starý otec poznal Miu a miloval ju a po nej je aj moje meno .
S úžasom pozerali na neho všetci okrem Layli ktorá sa len usmievala .Poďte mám jeden zapečatený list , išli s Miom všetci štyria do jeho príbytku .Mio zobral veľkú knihu v ktorej bol list zo zelenou počatou v tvare Z .
Otvoril list a začala čítať :
