Letel som v lete hviezdnej matky ,letel som ako milenec aj ako milenka ,letel som čas bez času mimo priestor ....
Opäť som miloval a opäť som zabúdal ,aby som sa k Tebe Bože vrátil .Aby som si k Tebe pokľakol , vzdal úctu k tvojej láske ako ku mne samému .Vzdal úctu k tvojej božej dokonalosti .Plačem že vždy zabúdam a ty sám vieš, že moje návraty k Tebe sú dôležité tak ako moja vlastná nedokonalosť .
Letel som do skutočnosti samého seba ,v svojom dychu som sa ponáhľal uskutočniť svoj vlastný osud ..na Zemi ako som dal kedysi svoj sľub -..
...,, Ja dieťa hviezd ,,...
Dieťa Teba ,, môj Bože ,,..dieťa tvojej lásky, tvojej večnej milenky .Požehnaný som vzlietol aby som potom opať padal do hĺbky temnej noci na Zem ako v prvopočiatočnom zrodení ...
Opäť a zas ,si na chvíľu spomenúť kým som a v okamihoch potom zabúdať ..na seba ,na svoju skutočnosť .
Noc bola chladná a ja som utekal jej temnotou pred jej neúprosným chladom ,bežal som stratený a sám, hľadajúc útočište .,Všetko moje svetlo v jeden okamih pohltila Zem v jej temnej noci ma strhával chladný vietor .Drzo sa zabárajúc do mojich ľudských pórov v mojej pokožke .Kričal som zabudnúc kto som od bolesti jeho štipľavého vtieravého mrazu .,Šľahal ma ako keby ma trestal za moju pýchu ? Za môj nerozum a nevedomosť ? Trestal ma že som zabudol ? Trestal ma za moje minulé životy a za moje minulé chyby ,snáď aby som ich v tomto ,,Novom príbehu nespravil zas ? ,,
V beznádeji a zúboženom stave ,bez svetla a nádeje som sa skryl .Skúšal som sa upokojiť a zohriať svoje doranené telo .Vyčerpaný vodou si zmýval krv z rán a hneval sa na Teba ...Hneval som sa a nadával Ti ..moja matka ,,Zem ..,, prečo si to dopustila ? Prečo si ma takto dnes v noci vytrestala ? Viem že som v svojom sľube bol vedomý si svojej cesty ,ale koľký krát budem musieť ešte podstúpiť utrpenie v pozemskej bolesti človeka ?
V bolesti a plači som vyčerpaný zaspal . Nevediac, že to preto sa rany touto nocou opäť obnovili ,aby sa na novo v Novej realite zacelili do Nového človeka .Ako kedysi dávno zlé zašité jazvy .Śkaredé nikdy dobre nezahojené, si mi dnes znovu otvorila ,aby sa mohli zahojiť na novo .To som v tú noc nevedel, tak mi prepáč moja matka Zem za môj krik a plač v nevedomosti .
A tak sa deje na nových úrovniach vo vedomí nevedomia do fyzických foriem našej novej reality .
Ideme na novo a všetky nezacelené vzťahy ,nedokončené plytké rozchody ,partnerstvá ,manželstvá ,milenecké vzťahy na úrovni človeka čo zabudol na lásku si rozrezala na novo aby som zacítil v bolesti ich hĺbku a dôležitosť . ...V uvedomení si tejto skutočnej dôležitosti ,som premýšlal o nadchádzajúcich dňoch a vtedy si prehovoril ty ,môj otec ....
Syn môj ...láska je a aj bola najväčším darom akým som Vám ľudom dal.Nemôžte vstúpiť bez pokory k láske na pôdu svetla .Všetky rany treba prežiť na chvíľu znova a zacítiť ich bolesť ,pretože len skrz bolesť si človek uvedomí silu akou ničí a ničil lásku kedysi .Bolesť je iba reakcia na ničenie samotnej lásky .Ćlovek je láskou a nemôže sa večne tváriť ľahostajne k nej samej, povrchne popierať jej existenciu .A tak isto aj tí ktorí sa mlčky prizerali keď ju zapreli a tak isto aj tí čo nechali v tichosti na nej páchať násilie sa previnili voči sebe samým na hlbokej úrovni .Ako aj tí čo sa tvária že sa nič nestalo a sa nič nedeje .´Prázdnota nie je láskou .Celé generácie tvojho rodu ako aj tvoj život tak aj životy iných ľudí s láskou zaobchádzali nepoctivo . Zem chce svoje deti spať ako ľudí ,taká je dohoda a plán.A Vy moje deti ste išli do toho plánu vedome ,len ste na čas zabudli a tak Ti pripomínam že tá bolesť bude iba okamihom v tejto reforme vo vedomí človeka .Zem si svoje deti opäť objíme a ver že plače keď ich drží aby vydržali samotnú bolesť .Ale ona vie tak isto , ako Ja ,že skrz to utrpenie si človek spomenie na svoje neuskutočnené sny a pochopí že dostal šancu v tomto živote ísť na novo .
A dokážeme to ,,Bože ,,?
Spomeň si na moju hudbu syn môj ,ako som Ti spieval keď si bol ešte malý chlapec, piesne o láske .Vtedy si sa nebál lietať ,bol si silný ,vtedy by Ta vietor nezrazil na kolená ,to len tvoje ľudské telo sa poddalo tvojej ustrašenej mysli .Vzdáš sa svojho strachu ako každý jeden človek ,ktorí sa ho dokáže taktiež vzdať .A tak sa ma opäť dotkne človek aby ucítil svoju božiu skutočnosť .To bude čas, kedy si spomenie na tóny svojej vlastnej piesne ,svojho vlastného príbehu ktorí je predurčením raja na Zemi .
Zahoja sa Ti rany ,keď priznáš že miluješ a chceš byť milovaný .Keď priznáš že máš na to bytostné vlastné právo .Ak sa nebudeš báť ukázať svetu kto je tvojim skutočným otcom , ak sa nebudeš báť povedať že potrebuješ lásku ako muž . Ak uznáš že tvojim domovom je matka Zem , v pokore ,oddanosti k sebe samému uzrieš svoju hviezdu a zažneš ju navždy na Zemi .A tá hviezda už bude svietiť pre tvoje potomstvo navždy ,ty si budeš opäť vážiť ženu a opäť bude z Teba muž ktorí bude milovať svoje deti .Celé tvoje ďalšie potomstvo si bude rozprávať príbeh o človeku čo zažal hviezdu na Zemi .
Mz