Zlatý princ ..a Zem človeku
Som bytie rôznych časových línii
Rôznych existencií v nadčasovom vesmíre
Som kto som a navždy budem bytosť svetla a lásky..
Z rôznych galaxií ,z rôznych úrovni vo vedomej úrovni jedného Boha
Zažínam svoje kódy svetla v existencii nekonečného Boha všadeprítomnej lásky nekonečnosti a bez časovosti
V čase a priestore pristávam ako človek z jedných z mojich blízkych domovou .
Zem planéta zelene a vôd.Planéta rajských záhrad ,planéta božích ľudí . ,Nespútaná , vášnivá v ohni vulkánov ma prijíma a ja prijímam ju .
Láska ma svojou krásou klenotami v nádhere prírodných javov a miluje ako svoje opäť nájdené dieťa .
Môj drak si pamätá jej prvopočiatočný spev ,jej hlas mi zneje v mojom ľudskom srdci a rozohrieva moje bunky spomienkami .Cítim pod nohami svoje korene ,plačem v bolesti nad vojnami tohto ľudstva a plačem nad ľuďmi v nevedomosti .
Ó.. aký vývin ťažoby pod ťarchou nezmyselnosti žitia mimo boha nesú ľudské bytosti ?
Kde zabudli na skutočnosť lásky, v chimére zabudnutia ,kde sa stratili ich danosti dávnych predkov ?
Prečo nespievajú už s Tebou matka Zem vaše spoločné piesne ?
A TEba slnko ! Prečo už nevítajú každé ráno a neuctievajú Ta ?
A prečo zabudli na svoje vlastné deti a nedajú im slobodu ?
Na svojich rodičov a prarodičov zabudli tiež,nevážia si starobu ,boja sa že tiež zostárnu nevediac kým sú ? Kde je ich láska ? čo sa to stalo matka s tvojimi deťmi ?
Och môj malý princ ,,,..moje deti ovládla hmota mamonu ,každý deň sa k nim prihováram a spievam ich pieseň ako pri ich narodení ,ale ony nepočujú ,nezastavia sa .Každý deň ,ráno čo ráno a večer čo večer im spievam aby ma počuli .Pieseň o mojich bratov z hviezd ,pieseň o láskach čo ostali navždy zapísané vo hviezdach .A z iných ďalekých planét prilietajú bytosti čítať ľudské príbehy lásky .Najkrajšie bytosti vesmíru s citom a emóciami zabudli na svoj dar milovať .
Tak prosím môj princ z ďalekých hviezd ,zober tvoj zlatý čarovný prach a posyp moje deti nech si spomenú na seba .Nech si spomenú kým vlastne sú ,aké dary nesú v sebe a nech mi rozkvitnú do svojej božej krásy v múdrosti človeka čo kráča vzpriamene a hrdo.Nech sa pýši človek tým , že Boh mu dal život a múdrosť .Nech sa znovu stane tým čím je predurčený byť a nech navždy dá čiaru za svojou minulosťou mimo seba .Nech jeho cesta je už len jeho samotnou cestou .Ukáž mu prosím môj malý zlatý princ aj jeho cestu vysypanú zlatom .Nech človek ako múdra vedomá božia bytosť nastolí Nový Zlatý Vek ako bolo predurčené pred 15 tisícami rokov .Vtedy keď múdri sa stretli na planine Erybi a zažali novú epochu príchodom pravdy v nahote človeka .Nech hviezda čo vtedy žiarila nad tou osudovou dohodou, Nového Zlatého Veku sa rozžiari a pomôže tiež nájsť cestu človeku .
Zem moja milovaná ,zlátim cestu každému tvojmu dieťaťu ,či vedomému alebo nevedomému .,Nech si spomenie na seba ,nech si spomenie na svoju božskú skutočnosť a svoje predurčenie Bohom . Tak isto utkávam zlatú niť z pradávnou hviezdou čo si pamätá zákony múdrych a ich dohodu Nového Sveta ,Zlatej Epochy vedomých ľudí . Nech človek zbúra svoje hranice a nezmyselné mocnosti nech padnú do zabudnutia .Nech je iba spomienka na priemysel čo škodil človeku ako výstraha pred zabudnutím človeka na svojho Boha .A nech zeleň pokryje jeho mestá a príbytky .,Nech človek je opäť dieťaťom Zeme ako súčasť Teba moja milovaná ako mu predurčil jeho otec . Nech jeho pôsobisko božskosti v tvorení ukotví v Tebe moja milovaná Zem .Nech si spomenie na zákony Univerza a v múdrosti panuje v súzvuku s Tebou ,lebo ty si príroda ty si jeho matka a ty si jeho domáca výživa ,ducha ,organizmu a života živého Tu a Teraz .
A tak sa staň..
pieseň zeme
spievam Ti moje dieťa ,spievam Ti moju pieseň k tvojej duši sa pritískam v láske ako keď si bol ešte malým dieťaťom
Kojím Ta znova mojou prírodou nech si zdravý a slobodný .
Nech tvoje telo je pripravené vzlietnuť v ľahkosti bez problémov a zaťaženia mysle
Nech zacítiš svojho otca Boha v sebe
Nech tvoje šťastie je v pochopení Teba samého vo svojom predurčení na ceste k návratu ku mne
Ja som tvoja matka a ja Ta volám domov ,ja Ta volám do svojho náručia,
Veľa ciest si sám zničil a falošným mliekom sa živíš.
Falošné a umelé domovy ako aj vzťahy si si vytvoril a si šťastný ?
Si slobodný ?
A ja sa mám pozerať ako ničíš seba ? ako ničíš svoje potomstvo a ako ničíš mňa a to čo je Ti najdrahšie ?
Vráť sa domov a napi sa z čistých vôd ,nadýchaj sa mojich zelených pláni a nechaj vietor nech odnesie tvoju ťažkú myseľ , nech s ľahkosťou si privoniaš k bylinám a znovu v Tebe ožije tvoja podstata človeka ako Boha na Zemi .
Mz